Očami fotografky

Na Medzinárodnom Filmovom Festivale (MFF) Karlovy Vary bol v roku 2015 uvedený filmový dokument s prvkami inscenácie Očami fotografky. Zachytáva život a tvorbu fotografky Zuzany Mináčovej. Autorom je scenárista, režisér a producent Matej Mináč, ktorý spracoval osobnú výpoveď svojej 84 ročnej matky.

Film podáva svedectvo o zásadných zvratoch 20. storočia a sprostredkúva fotografkinu výpoveď o najdesivejších momentoch jej detstva. Zuzanu Mináčovú celý život sprevádza hrôzostrašná realita minulosti. Fašizmus, komunizmus, kapitalizmus tragicky zasiahli do mikrokozmu tejto optimistickej ženy.

Na chúlostivé témy však nazerá triezvo a s pre ňu typickým humorom. Napriek tragédiám, ktoré sa na plátne odohrávajú, film nie je patetický. Vyvažuje ho Zuzanin humor. Odkrýva nám príbehy, prostredníctvom ktorých sa ocitáme až za fotografkinou komfortnou zónou.

Retrospektíva je plná bolestivých spomienok. Zuzanina snaha o zmierenie sa s ťaživou minulosťou je často dojemná. Jej strety s tragickými následkami režimu nás nútia premýšľať a jej životaschopnosť a optimizmus nám odkrývajú, ako sa popasovala so životom a našla inšpiráciu tam, kde by si iní zrejme vynútili už len koniec. Zároveň nám sprostredkúva vhľad do sféry tvorivej. Jej angažovanosť a priamosť pri fotografovaní známych filmových hviezd nemá konkurenciu. Možno aj preto, že na nich pokrikuje v slovenčine. „Poviem im to slovensky a oni to urobia”, hovorí Zuzana.

Dáva nám nahliadnuť do zákulisia fotografovania hviezd, odhalí princípy svojej umeleckej tvorby a prevedie nás osobnou katarziou. Je to jeden z filmov, ktorý sa oplatí vidieť. A to nielen preto, že je v úzkom spojení s fotografiou.

Zuzana Mináčová sa venovala výtvarnej fotografii a portrétovaním filmových hviezd na festivaloch filmu.

Vystavovala v 30 krajinách sveta, v metropolách ako je New York, Lisabon, Moskva, Varšava, Mníchov, Berlín, ...

Jej tvorba spája imagináciu, filozofickú kontempláciu, poetickú hru či experiment. Sprítomňuje generáciu slovenských tvorcov, ktorá koncom šesťdesiatych rokov vtrhla na umeleckú scénu a rozšírila dovtedajšie možnosti fotografického výrazu konceptuálne pojatými cyklami, časovými a pohybovými sekvenciami, špeciálnymi technickými finesami. Táto generácia sa do histórie zapísala ako „nová vlna“ a Zuzana Mináčová ako bytostná časť jej duše.

Konceptuálne postupy, koláž, montáž, kolorovanie a zvláštne fotografické techniky jej slúžili na vytvorenie obrazových skladieb o osudovom spojení človeka a prírody, o zmysle života a medziľudských vzťahoch. Všetko to sprítomnila v cykloch Čakanie, Súvislosti, Čas, Hra, Zastavenie na ceste, Stromy a Herecké portréty. Fotografie uplatňuje samostatne, ako knižné ilustrácie, ale ajmonumentálne kompozície pre architektúru a televíznu scénu. Spojovacím prvkom celej jej práce je téma kolobehu života, ktorá sa postupne kryštalizuje do obdivu k neúprosnej životnej zákonitosti.