Komu smrdí rybacina?

Kopa kolegov sa chytá za hlavu, keď si vezmem do hlavy rybie oko. Berú si spánky do dlaní a presviedčajú ma, že rybie oko nie je objektív na robenie obrázkov do časopisov. Podľa mnohých to ani nie je objektív, ktorý by chápali masy. Vraj to je strašné... Ale, čoby!

Strašné ako strašné. Záleží na vkuse a odolnosti diváka. Vybral som zo šuflíka rybie oko a skúsil som to s ním znova. Tento raz v poľskom Krakove.

Strašné niečo

Aj keď sa to nezdá, rybie oko je jednoduchá optika. Tá najprostejšia a najprirodzenejšia. Sklíčka všetkých ostatných superširokáčov museli optickí inžinieri vymyslieť a vyvinúť tak, aby na výslednom obraze čo najviac vyrovnali línie.

Vyrovnané línie vyžadujú obete. Najmä okraje nerybacích superširokáčov to schytávajú najviac. Obraz v ich rohoch je zdeformovaný doslova príšerne. Zdeformované rohy sú ponaťahované ako zo žuvačky. Stačí sa zabudnúť a zakomponovať do nich niečo dôležité a je to. Napríklad z peknej dámy môže byť nedopatrením tučná buchta s nepodarenou plastikou tváre. Strašné niečo.

Niežeby to bolo s rybím okom lepšie. Je jasné, že ak niekto potrebuje niekomu urobiť radosť pekným obrázkom, tak mu nepolezie tesne pred tvár s kratučkým ohniskom. Najhoršie je, keď sa takéto šialenstvo páči fotografovi. Zažil som si to na vlastnej koži, keď som pred rokmi bol do rybieho oka. Najhoršie je, že som bol presvedčený, že to je skvelé a že tí, ktorí to nechápu, sú úchyláci, a nie ja.

To sa mi stalo ešte niekoľkokrát. Nepoučil som sa. Zlé bolo, keď som s rybím okom nakrúcal videjká. Vlastne nebola to až taká katastrofa ako keď som to robil superširokáčom, ktorý vyrovnával línie. Pri ňom som pochopil, prečo majú športové kamery rybie oká. Točiť superširokáčom, ktorý naťahuje kraje, je nepozerateľné. Obraz na opticky zdeformovaných okrajoch sa nedá vnímať. Nepomôže ani stabilizátor. Okraje sa trasú ako huspenina a nedajbože, aby záberom prešla postava. Na okrajoch je riadne pribratá a uprostred štíhlejšia. Nakrúcať superširokáčom je rozumné zo statívu a najlepšie krajinu. Samozrejme, výnimky potvrdzujú toto pravidlo.

Optika alebo procesor

Rybie oko ponúka každá značka. Existujú aj lacné varianty bez elektroniky v sebe. Pretože rybie oko je jednoduché sklo, na ktorom sa hádam nedá nič pokaziť, fotia aj lacné modely dobre. Bol som prekvapený, ako ten môj, ktorý stojí sotva dve stovky veľmi pekne kreslí. A ani to, že nemá automatické ostrenie, mi neprekáža. Rybie oko má výhodu veľkej hĺbky ostrosti. Ja ho väčšinou používam vopred zaostrený na vzdialenosť 1,5 metra. Pri clone 4 mám istotu, že tak budem mať spoľahlivo ostré všetko od metra do nekonečna.

Niektoré fotoaparáty ponúkajú priamo v tele kompenzáciu rybieho oka. Obraz dotvárajú a vyrovnávajú línie vďaka softvéru a obrazovému procesoru. Aj tak sa dá. Netreba na to optických inžinierov, ale šikovných programátorov.

Kto nemá možnosť kompenzovať efekt rybieho oka vo fotoaparáte a chce si to vyskúšať, môže použiť editačný program. Tie najznámejšie a najmodernejšie z nich to zvyčajne dokážu. Ja to občas skúšam vo Photoshope a v Lightroome. Napríklad nová šopa to dokáže automaticky.

Pravdaže, ani v jednom z programov to nie je úplne dokonalé. Obraz z rybieho oka prichádza najmä o okraje, ktoré sa vďaka naťahovaniu obrazu a vyrovnávaniu línií stávajú nechcené a nepoužiteľné. Niekedy to môže byť škoda. Rybie oko má miesto na svete a niektoré obrázky sú s ním jedinečné.

Psycho z fotiek

Fotenie rybím okom je náročné a často otravné. Urobiť ním dobrý obrázok vyžaduje mať ho v oku. Je to o kus ťažšie ako s ostatnými objektívmi. Najviac práce dá ovládnuť to psycho, ktoré z fotiek s rybacinou vychádza. Mám skúsenosť, že ak chcem efektný obrázok, musím byť až nervózne blízko. Ľudí musím držať čo najviac v strede obrazu, aby nevyzerali ako luky. To je tá zrada rybieho oka. Kým na superširokáčoch vyzerajú ľudia na okrajoch tučne, rybie oko ich robí síce chudých, ale prehnutých. Žiaľ, niečo medzi tým pri tak kratučkom ohnisku neexistuje.

Byť nervózne blízko prináša väčší kompozičný chaos ako mať odstup. Rybie oko je často taký vytúžený danajský dar. Fotograf sa naň teší a často mu nedochádza, čo všetko ho čaká na to, aby tento objektív zvládol. Kto neskúsil, neuverí.